utorok 18. decembra 2012

Ako to bolo - Dušan

Vtedy si bol dole, zlomený, zbitý. V tragédiou poznačenej tvári, únavou strhanej, dali sa ti čítať všetky rany, ukradnuté sny a cez to všetko túžbu. Videla som v tvojich očiach nádej. Dúfal si, že ju vo mne dostaneš naplnenú. Sklamanie.

Je to len jedna noc. Iba táto jedna noc. Ja, ty a naše telá. Nič viac.
Tvoj smutný pohľad. Chceš sa so mnou milovať z ľútosti?
Chcela som? Len pre ten jeden večer, chcela som, aby sa cítil výnimočne, aby sa cítil ako chlap, nie žena v domácnosti.

Tvoj chlapec nespal. Ako by som videla teba, čas vrátený o 20 rokov späť. Rozospatými očkami sa usmieval, usmievala sa celá jeho tvár. Zamrazilo ma pri predstave, čím všetkým si už prešiel. Bola som preňho len teta, ktorej mohol ukázať autíčko, čo mu stihla dať mama, ešte kým navždy odišla.

S malým chlapcom vo vedľajšej izbe. Teta ty si víla?
Pre jednu noc, bola som tvoja dobrá víla. Tá, čo plní priania veľkým ujom. Dobrá, ale nie príliš. Nie toľko, aby s vami zostala.